Tiky sú náhle, nápadné, bezúčelové, stereotýpne a nepravidelne sa opakujúce pohyby alebo zvuky. Vyskytujú sa niekoľkokrát za deň, v malom percente pacientov dokonca aj v noci, rušia normálnu aktivitu. Môžu byť bolestivé a vyčerpávajúce. Tikom predchádza nutkanie a po uskutočnení tiku nastáva úľava. Sú mimovôľové, a aj napriek tomu, že ich človek dokáže potlačiť na nejaký krátky čas, nie je možné ich potláčať dlhodobo. Po krátkom čase potláčania tikov prichádza potreba tiky „vytikať“, kedy sa tiky objavia vo vyššej frekvencii a intenzite. Intenzita tikov je závislá od vonkajších podmienok, zmierňuje ich psychická pohoda, a činnosti vyžadujúce sústredenie. Naopak, psychická záťaž, stres (pozitívny aj negatívny) ich intenzitu zvyšujú.
Podľa komplexnosti rozdeľujeme tiky na jednoduché a komplexné. K jednoduchým pohybovým (motorickým) tikom patria zášklby jednej svalovej skupiny ako napr. žmurkanie, dvíhanie obočia, krčenie ramien, otáčanie alebo mykanie hlavou a krkom. Medzi jednoduché zvukové tiky patria odkašliavanie, kašľanie, smrkanie a zívanie. Ku komplexným tikom patria tiky zložené z viacerých svalových skupín pričom sú účelnejšie, napr.: grimasovanie, ťukanie, chôdza v špecifickom vzore, skákanie, kopanie alebo udieranie. K zvukovým komplexným tikom patrí vydávanie viacerých zvukov, opakovanie slabík, slov alebo fráz (echolália), zriedkavo hovorenie spoločensky neprípustných slov alebo fráz (koprolália).
Je dôležité zdôrazniť, že každý jednotlivec môže mať tiky rôznej modality a komplexnosti, a okrem toho sa tiky u každého jednotlivca môžu meniť v čase a majú rôznu intenzitu.
Vzhľadom k svojej rušivosti sú tiky častým zdrojom nepochopenia, zosmiešňovania a šikany, čím prispievajú k významnému psychosociálnemu hendikepu a to aj napriek tomu, že jedinci s tikmi sú rovnocenní a jedineční ľudia, ako každý z nás.